Je čoraz dostupnejší a šetrí firmám milióny. Slováci však patria v odpočte na výskum a vývoj na chvost Európy
Hoci je jeho náročnosť uplatnenia na Slovensku porovnateľná s väčšinou okolitých krajín, firmy sa do odpočtu na výskum a vývoj stále príliš nehrnú – a v Európe sú v tomto ohľade horšie už len Turecko a Belgicko.
Odborníci zo spoločnosti Ayming Slovensko vidia potenciál predovšetkým v malých a stredných podnikoch a upozorňujú, že spoločnosti pri nevyužití odpočtu z rôznych príčin prichádzajú nielen o vlastnú konkurencieschopnosť na poli inovácií, ale najmä o možnosť každoročne ušetriť okolo 100-tisíc eur.
Schémy uplatňovania odpočtu na výskum a vývoj sú zložité a v jednotlivých krajinách sa značne líšia. V rámci porovnania kľúčových medzinárodných daňových stimulov na podporu výskumu a vývoja, zameriavajúcich sa špeciálne na štedrosť programu a jednoduchosť jeho uplatňovania, sa Slovensko podľa dát spoločnosti Ayming umiestnilo v tej horšej polovici Európy, tesne pred Tureckom a Belgickom.
Aj keď v susednom Česku sú pri zohľadnení množstva legislatívnych, interpretačných a politických aspektov aktuálne podmienky pre odpočet na výskum a vývoj nastavené ešte prísnejšie, Slovensko za ním vo výdavkoch na výskum a vývoj v pomere k HDP stále výrazne zaostáva. Kým v Európskej únii je priemer bezmála 2,5 %, Slovensko dosahuje 1,04 %, zatiaľ čo Česko sa už dávno prehuplo cez 2 %.
„Jeden z hlavných dôvodov, prečo slovenské firmy zatiaľ odpočet na výskum a vývoj dostatočne neuplatňujú, je ten, že ho nepoznajú, alebo z neho majú obavy, lebo často mylne predpokladajú, že naň nie sú dostatočne kvalifikované,“uvádza odborník na odpočet na výskum a vývoj Marek Repko.
Ten vidí obrovský potenciál predovšetkým v malých a stredných podnikoch, ktoré by mali byť chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky, a preto by ich štát mal v tejto aktivite podporovať. Podľa dát spoločnosti Ayming Slovensko si v roku 2024 uplatnilo opakovane odpočet na výskum a vývoj 83 % slovenských firiem, pričom najväčšiu časť – 36 % – bolo práve malých, 28 % mikro-, 23 % stredných a 14 % veľkých podnikov. Kým v roku 2015 sa pre odpočet na výskum a vývoj rozhodlo len 49 spoločností, vlani to bolo už 503, pričom tie vygenerovali celkovú úsporu až 48 miliónov eur.
Jedno euro daňovej úľavy prostredníctvom odpočtu na výskum a vývoj prináša štátu priemerné dodatočné investície až 2,5 eura. Zákon navyše odmeňuje spoločnosti, ktoré odpočet na výskum a vývoj kontinuálne uplatňujú, aspoň počas troch rokov, formou medziročnej bonifikácie.
„Firmám, ktoré pravidelne uplatňujú odpočet na výskum a vývoj, generuje medziročný nárast každoročne v priemere dodatočnú úsporu na dani viac ako 18-tisíc eur. šikovné firmy takto šetria na dani v priemere okolo 100-tisíc eur,“pridáva odborník na odpočet na výskum a vývoj Repko.
Najviac firiem, ktoré si vlani uplatnili na Slovensku odpočet na výskum a vývoj, podniká v chémii a plastoch (22,3 %), zatiaľ čo 20,5 % spoločností sa zaoberá strojárenstvom, 19,9 % IT biznisom a bezmála 9 % automobilovým priemyslom. Takmer polovica z nich – 43 % – je pritom z Bratislavského kraja.
Slovenské firmy, ktoré vytvárajú alebo vlastnia duševné vlastníctvo, môžu okrem odpočtu na výskum a vývoj využiť aj ďalšie daňové zvýhodnenie – tzv. patent box. Štát sa prostredníctvom neho snaží podporiť inovácie tým, že spoločnostiam umožní znížiť daň z príjmu z tých činností, ktoré súvisia s ich intelektuálnym vlastníctvom.
Firmy pod Tatrami si môžu takto oslobodiť až 50 % zisku, ktorý pochádza buď z licenčných poplatkov za používanie patentu, softvéru alebo úžitkového vzoru, či predaja výrobkov alebo služieb, pri ktorých využíva vlastný patent či softvér, alebo predaja samotného duševného vlastníctva. Z tohto pohľadu je Slovensko podľa hodnotenia Benchmark 2025 spomedzi hodnotených európskych krajín v oveľa priaznivejšom postavení ako pri odpočte na výskum a vývoj. Aj tak je však podľa Repka potenciál patent boxu značne nevyužitý.
„Je veľká škoda, že sa zákonu ďalej nikto nevenuje. Firmy ho uplatňujú iba sporadicky a niektoré obmedzenia vyplývajúce zo zákona ich dokonca odrádzajú. Pritom by to bol ideálny nástroj na podporu inovatívnych firiem, ktorý odpočet na výskum a vývoj dopĺňa, lebo ak nejaká spoločnosť raz prejde procesom uplatnenia nákladov vo vývojovej fáze cez odpočet na výskum a vývoj a spĺňa podmienky pre uplatnenie patent boxu, je veľká pravdepodobnosť, že bude mať správne nastavené procesy pre jeho uplatnenie v komerčnej fáze projektu,“ vysvetľuje Marek Repko zo spoločnosti Ayming. „Vidím to preto ako premárnenú príležitosť a skôr to pôsobí tak, že namiesto reálne funkčného mechanizmu pomoci firmám, sme si len chceli ,odfajknuť´ to, že takúto možnosť firmy na Slovensku majú,“ uzatvára Repko.
Podobné články
9. marca 2026
1m
Marcové obmedzenie medzištátnych rýchlikov ZAKARPATIA v stanici Čop
9. marca 2026
4m
Špargľa: Kráľovná jarnej kuchyne a jednoduché talianske rizoto
9. marca 2026
2m